Starý otec mi hovorieval, že peniaze bývajú aj na cestách, stačí sa po ne len zohnúť. Priznám sa, ako dieťa som celkom nechápal a ani dnes mi to nedopálilo – žeby tých šancí bolo na Slovensku čoraz menej? Alebo máme celkom iné starosti? – Pozor, 21. storočie ponúka aj iné ponaučenia – a síce, že na cestách existuje viacero možností, ako ťažko zarobené peniažky stratiť. Jedna je istá a zaručene spoľahlivá: stačí si sadnúť do auta, vyštartovať, spoľahnúť sa na značky a na to, že vám dá niekto prednosť a – už ste tam! Pokiaľ nedostanete, ľudovo povedané, po papuli od vypracovaného dobráka, ktorý do vás vrazil, ďalšie zaucho príde určite z poisťovne. – Táák, vy máte staré auto? – pýta sa pani za prepážkou a po pár technických vysvetľujúcich detailoch dodáva: – Nno, to máte smolu, to si už ani nedávajte opravovať, to sa vám neoplatí! Stačí sa porozhliadnuť po poisťovniach, ako kruto oznamovaná realita postihnutým nešťastníkom len pomaly dochádza. Neveriacky krútia hlavami a – za opravu svojho tátoša nakoniec musia z veľkej časti doplatiť sami. Vivat, povinné zmluvné poistenie! Človek si naň spomenie, ak mu niekto vpáli do auta: nevadí, veď to pôjde zo zákonnej vinníka! Pozor, omyl! Pokiaľ máte staršie auto, nevyhnete sa autistickým poisťovacím tabuľkám, po ktorých sa vám bude o amortizácií zdať ešte aj v spánku. Na druhý deň vás v zúfalstve osvieti spásonosná myšlienka a vymyslíte Ameriku: zavoláte vinníkovi, či sa bude podieľať na sume, ktorú musíte investovať nad rámec PZP. Hádajte, čo vám povie? Ten „slušnejší“ – To si riešte s poisťovňou, mňa to vôbec nezaujíma! A ten menej, vás pošle, no však viete, kde... Ponaučenie? Konfrontácia so životnou realitou býva tvrdá, životné múdrosti majú v treťom tisícročí zdeformovanú podobu. P.S.: Vidím to na nové auto :-)