Stretla som sa s názormi, že nie je komu ďakovať. Tí, na ktorých teraz tzv. „FANÚŠIKOVIA“ nadávajú, priviedli slovenský hokej medzi TOP krajiny na celom svete a práve vďaka našim hokejistom o nás mnohí vedia a registrujú nás. To, že nám posledné roky v reprezentačnom drese nevyšli je kapitola samá o sebe, presne tak, ako by sme mohli otvoriť jednu veľkú knižnú kapitolu o hokejistoch zlatej generácie. Aj vy ste v rokoch 2000, 2002 či 2003 stáli na námestí v Bratislave a vítali našich strieborných, zlatých a bronzových chlapcov? Aj vy ste to pozerali v TV? Aj vy ste boli hrdí na to, že ste Slováci? Myslím, že áno. Nie je teraz dôvod na výčitky a hádzanie hliny na našich hokejistov, aj keď sme všetci sklamaní.
Na ZOH vo Vancouvri 2010 nám ušla medaila o chlp. Presnejšie o 20 minút. Dostali sme sa s podobným tímom, ako bol teraz na MS na Slovensku, do TOP ŠTVORKY hokejových krajín. Vtedy mali výbornú formu a škoda toho 4. miesta. Viete ale na čo som najviac hrdá? Vo Vancouvri hrali v každom tíme najlepší hokejisti sveta, keďže bola NHL prerušená. Aj napriek tomu sme boli obrovskí favoriti, pretože sme hrali neskutočne dobre a vyrovnane s každým súperom. Naši špičkoví hráči nezostarli za jeden rok o toľko, že by ich bolo treba posielať na geriatriu. Je pravda, že mladé rýchlokorčuľujúce sily by neboli na škodu, ale je pravdou aj to, že ak raz niekto pred rokom dokázal, že na to má, tak na to má aj v nasledujúcej sezóne. Úlohu už potom zohráva forma a psychické rozpoloženie. Slovákov sme neoznačovali pred Vancouvrom za olympijských víťazov, za to majstri sveta sme boli ešte skôr, ako sa hodilo prvé buli v úvodnom zápase šampionátu. Psychologický moment - všetky vlajky na autách, 22 hokejových hymien... to všetko zohralo svoju úlohu. Aj moja fabia bola vystrojená na šampionát, ako sa patrí. Aj ja som v aute počúvala hymny a verila:) Nevyšlo to. Aj napriek všetkému som na našich hokejistov hrdá.
Tak ako v najhorších momentoch svojho života spoznáte pravého kamaráta, tak v najťažších chvíľach hokejovej kariéry, kedy prichádzajú aj opakované sklamania, spoznáte toho pravého hokejového fanúšika. Najviac mudrujú tí, čo nedokázali ani jednu stotinu z toho, čo každý a jeden hráč.
Som hrdá na to, že aj keď v poslednom zápase už v podstate o nič nešlo, som sedela medzi fanúšikmi v spomínanom 10. rade a bola medzi niekoľkými tisíckami nadšencov, ktorí prišli úprimne POĎAKOVAŤ za predchádzajúce roky. Tá atmosféra domáceho ľadu a domáceho publika bola neopísateľná a rozlúčka s hokejovým velikánom Paľom Demitrom sa jednoznačne zapísala medzi moje TOP zážitky. Som rada, že som mohla sedieť vedľa skutočných fanúšikov, ktorí pred posledným zápasom nerozpredali lístky od nerov, tak ako mnohí, ale naopak, cenili si to, že už v reprezentačnom drese viacerých chlapcov neuvidia. Vďaka za zážitok chalani:)
Video, ktoré som zostrihala najdete nižšie.
