COJE - Radio Viva

Rádio Viva
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

ČOJE v štúdiu rádia Viva



Hovorí si Čoje a na svojom Facebooku a Instagrame fotí a píše o dobrom jedle. Ako sám často pripomína, robí tak anonymne a bez plateného PR.

ČOJE
Predtým som robil s pár ďalšími ľuďmi podobnú, len trochu užšie zameranú stránku. Do jedla zabŕdla iba občas, no zistil som, že ma to baví viac než ostatné veci.
V anonymite ostávam preto, aby so mnou podniky nezaobchádzali inak než s ľuďmi, ktorí tam potom na základe mojej recenzie prídu jesť. Zopár podnikov ma už asi pozná, hlavne miesta, na ktoré chodím ako štamgast a ktoré sledujú sociálne siete a časom si to spojili. Srandovné je, že o tom nikdy nezačnú hovoriť na rovinu, maximálne si vymeníme pár slov o jedle a tvárime sa, že nič, aj keď vidno, že vieme, že vieme.
Bratislava sa za posledných dajme tomu 5 rokov gastronomicky kolosálne zlepšila. Najviac za posledné dva roky a zdá sa mi, že to ešte stále ide hore. Hlavným dôvodom sú sociálne siete, ktoré totálne zmenili marketing podnikov. Zrazu nestačí zaplatiť si masívnu reklamu a nahnať všetkých bratrancov každej čašníčky, aby šupli na pár webov päť hviezdičiek. Teda niektorým to možno stále stačí, no tej „mojej“ scéne nie. Najlepšou reklamou sa stal chýr, niektoré podniky dokonca nepotrebujú nič iné a bez problémov vypredávajú. Neviem si predstaviť lepší model.
Kedysi som si myslel, že dobré jedlo musí byť z poctivých surovín, pretože v tom čase to býval najčastejší rozdiel medzi dobrými jedlami a tradičným šitom. Potom sa mi stalo, že mi takéto „poctivé jedlá“ prišli občas totálne oničom a naopak nejaký „junk“ mi totálne odpálil dekel. Odvtedy už nemám predsudky. Musí to chutiť skvele. Nielen ako súčet ingrediencií, ktoré chutia dobre samostatne, ale ako celok ešte aspoň raz toľko. Vtedy to je zaujímavé. A potom nastupuje tá ďalšia rovina, napríklad, ak to je nejaké totálne obyčajné, lacné jedlo, o ktorom som si myslel, že ma ničím neprekvapí a zrazu ho ochutnám a vybuchnú mi zreničky. To sú potom tie hysterické posty, v ktorých zniem ako nadržaná tínedžerka.
Kedysi som si myslel, že podnikateľ nesmie podceniť tú identitu okolo toho, dať si urobiť logo a interiér od dizajnérskych špičiek a mať zmáknutý marketing. A ono to tak často aj bolo, že to bol dôkaz, že im na svojom podniku záleží a robia to s vášňou. Potom to tak začali robiť aj podniky s priemerným jedlom a ja som naopak zažil pár fantastických, ktoré občas nemali ani poriadny názov. Moja teória sa zosypala. Dnes si často všímam, že niektorí ľudia to jedlo, ktoré robia, príliš milujú a nemajú od neho odstup. Dajú všetko do toho, aby ho sprostredkovali ľuďom, no niečo v tom neklapne a oni sú hotoví, pretože nevedia urobiť dva kroky dozadu a uvedomiť si, v čom je chyba.
Či už hľadáš dobrý street food, chutné bistrá či reštaurácie alebo preferuješ vegetariánske prevádzky, do svojich záložiek si pridaj novú mapu. Jej názov je trefný a znie: Všetky podniky, ktoré za niečo stoja.

© INTERSONIC RÁDIO VIVA s.r.o.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky